Montreuil/Štrasburg
10. októbra (TASR) – Svetová koalícia proti trestu smrti (WCADP), ktorá
je medzinárodnou alianciou mimovládnych organizácií, advokátskych
združení, miestnych samospráv a odborov, vyhlásila v roku 2003 Svetový
deň proti trestu smrti, ktorý pripadá na 10. október. Jeho cieľom je
najmä povzbudiť a posilniť medzinárodnú verejnú mienku i verejných
činiteľov a zjednotiť ich v úsilí presadiť zrušenie hrdelného trestu.
Na Svetový deň proti trestu smrti nadviazal o štyri roky neskôr Európsky
deň proti trestu smrti, ktorý vyhlásila 26. septembra 2007 Rada Európy
(RE). Na medzinárodnej konferencii Európa proti trestu smrti podpísali
10. októbra 2007 v Lisabone zástupcovia Rady Európy, Európskej komisie,
Európskej únie a ministri spravodlivosti ďalších krajín rezolúciu
ustanovujúcu 10. október za Európsky deň proti trestu smrti.
Verejnosť si tak každoročne v rovnaký deň pripomína Svetový a aj Európsky deň proti trestu smrti. Podľa Európskej komisie je "trest smrti porušením najzákladnejšieho ľudského práva, ktorým je právo na život, a pre trest smrti neexistuje ospravedlnenie". Zrušenie trestu smrti sa považuje za prirodzenú podmienku na vstup do Rady Európy.
Tento rok bude desiaty októbrový deň venovaný úvahám o vzťahu medzi
používaním trestu smrti a mučením alebo iným krutým, neľudským a
ponižujúcim zaobchádzaním alebo trestom. Podľa WCADP sú druhy mučenia a
iného zlého zaobchádzania rozmanité a početné. Ako koalícia uvádza na
svojej stránke, v mnohých prípadoch sa fyzické alebo psychické mučenie
uplatňuje počas vypočúvania s cieľom vynútiť si priznanie k trestným
činom.
Podľa štatistík ľudskoprávnej mimovládnej organizácie Amnesty
Inernational medzi päť štátov, ktoré v roku 2021 popravili najviac ľudí
na svete, patria Čína, Irán, Egypt, Saudská Arábia a Sýria. Usmrtenie sa
vlani najčastejšie uskutočňovalo sťatím hlavy, obesením, použitím
smrteľnej injekcie či zastrelením.
V minulom roku tiež organizácia zaznamenala najmenej 579 popráv v 18
krajinách, čo je o 20 percent viac ako v roku 2020, keď sa trest smrti
vykonal v najmenej 483 prípadoch.
Amnesty International zastáva názor, že trest smrti porušuje ľudské
práva, najmä právo na život a právo na život bez mučenia a krutého,
neľudského či ponižujúceho zaobchádzania alebo trestania. Obe práva sú
chránené Všeobecnou deklaráciou ľudských práv, ktorú prijala Organizácia
Spojených národov (OSN) v roku 1948. Do konca roka 2021 zrušilo trest
smrti celkovo 108 krajín. Naopak, udelenie hrdelného trestu odsúdeným
umožňuje 55 krajín.
0